Umenie byť normálnym: recenzia knihy

Autor: Lucia Gaálová | 10.8.2018 o 10:14 | Karma článku: 1,77 | Prečítané:  285x

Knihu Umenie byť normálnym (v anglickom origináli The Art of Being Normal) od britskej autorky Lisy Williamsonovej som si kúpila už pred viac ako rokom, ale z rôznych dôvodov som sa k nej dostala až teraz.

Natrafila som na ňu v kníhkupectve Megabooks, ktoré sa špecializuje na  cudzojazyčnú literatúru. 

Kniha ma oslovila už samotným názvom. Mala som pocit, že sa za ním bude skrývať niečo viac, nielen obyčajný príbeh normálne normálneho hrdinu. Po prečítaní prvej kapitoly, ktorá, hoci bola stručná, sľubovala dej bohatý na zvraty, som sa ešte viac utvrdzovala v tom, že to bude parádny knižný úlovok. Veď posúďte sami:

Na ten deň si pamätám veľmi dobre. Slečna Boxová, naša učiteľka nás požiadala, aby sme napísali, čím by sme chceli byť, keď dospejeme. Dala nám čas na rozmyslenie, potom nás po jednom vyvovalávala, každý sa mal postaviť a povedať, čo napísal. Viete si predstaviť, čo asi mohli napísať osemročné deti. Zachary Olsen chcel byť šampiónom v Lige majstrov. Lexi Taylorová sa túžila stať herečkou. Harry Beaumont sa dušoval, že bude premiérom. Simon Allen chcel byť tak veľmi ďalším Harry Potterom, že si nožničkami urobil na čele jazvu v tvare blesku. Mňa však nič podobné nelákalo. Ja som chcel byť dievčaťom. 

Ako už iste túšíte, hlavnou postavou diela je transrodová osoba, konkrétne štrnásťročný David Piper, ktorý žije s rodičmi a sestrou Livvy a ktorý chce byť dievčaťom, o čom, samozrejme, nikto okrem jeho dvoch najlepších priateľom Felixa a Essie, netuší. Dôvod je celkom jednoduchý - keby sa to dozvedeli spolužiaci, pripravili by mu krušné chvíle. Po tom, ako Davida napadne spolužiak Harry, ktorý mu nepovie inak, ako Mutant (Freak Show), sa ho zastane Leo Denton, chlapec, ktorý prišiel na miestnu strednú školu len nedávno. Medzi chlapcami sa vytvorí zvláštny druh priateľstva a David až postupom času zisťuje, že Leo nie je ani zďaleka ten drsniak spôsobujúci problémy, bitky a výtržnosti, ako sa o ňom povráva...

Hoci sa kniha venuje viac ako aktuálnej téme, dej je veľmi rozvláčny. Takmer polovicu knihy autorka opisuje Davidove duševné pochody, ktoré už po pár stranách začínajú pôsobiť nudne, o Leovi sa dozvedáme len veľmi povrchné informácie z jeho súčasného života, o jeho minulosti nie je v diele žiadna zmienka. Ľady sa prelomia až v druhej polovici, keď Leo odhalí Davidovi svoju pravú identitu, a teda fakt, že sa narodil ako dievča, volal sa Megan a z predchádzajúcej školy musel odísť, lebo ho napadla partia splužiakov, ktorí ho takmer zabili. Dej sa zamotáva, keď sa hlavné postavy vydávajú hľadať Leovho biologického otca, ktorý rodinu opustil v čase, keď bol Leo ešte malý. Jonathan Jimmy Denton má však už novú rodinu a o Lea neprejaví žiadny záujem. Ten je od žiaľu celý bez seba, zachraňuje ho však David, ktorý mu tak asi po prvýkrát v živote ukáže skutočnú silu priateľstva a ktorý zároveň pochopí, že musí pravdu o svojom skutočnom ja povedať svojej rodine. Dej vrcholí v predvianočnom období, kedy sa na miestnej strednej škole koná ples, Davida však priatelia prekvapia a zorganizujú preňho, a vlastne aj pre ostatných "čudákov" zo školy alternatívu v podobe vlastného plesu, kde môže byť každý sám sebou.

Musím priznať, že knihu som dočítala so značnými problémami. Ak som si na začiatku myslela, že všetky kapitoly budú rovnako skvelé, mýlila som sa. Tak zbytočné, siahodlé opisy bez väčšej výpovednej hodnoty, akými boli Davidove myšlienky a túžby, ktoré navyše miestami pôsobili, akoby ich produkovalo malé decko, nie dospievajúci jedinec, ktorý sa snaží ukázať svetu, kým v skutočnosti je, si autorka mohla odpustiť a zredukovať ich na polovicu. A to nehovorím o tom, že to v istých chvíľach vyzeralo, že vie o transrodových osobách žalostne málo...Ďalšou vecou boli postavy. Tie boli vykreslené tak, že voči každej som mala isté výhrady a nevedela som sa ani s jednou poriadne stotožniť.

Negatívne na mňa vplývala aj celková atmosféra prostredia. Hoci sa dej odohrával vo Veľkej Británii, vďaka pretláčaniu istých charakteristických čŕt, dominanujúcich americkej kultúre, prostredie predstavovalo akúsi nesúrodú entitu.

Myslím, že z daného príbehu sa dalo vyťažiť viac, preto knihe dávam tri hviezdičky z piatich. 

 

Poznámka autorky blogu: slovenský názov diela, preklad prvej kapitoly a Davidovej prezývky som vytvorila sama, preklad ešte nevyšiel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Operoval Dančiaka. Nepomerili sme sa, vraví lekár Izák

Cukrovkár nemusí oslepnúť, ak dodržuje režim, zhodujú sa lekári.

Stĺpček Petra Schutza

Zakuklení komunisti v Smere sú nebezpečnejší

Ako si Fico poisťuje priazeň voličov.


Už ste čítali?