Časopis má veľmi prehľadnú štruktúru, čo som pochopila už po pár kliknutiach. Jednotliví autori sú rozdelení do skupín podľa toho, v ktorej časti Spojených štátov či Kanady žijú. Tak si môžete prečítať príbehy z amerického Juhu, Stredozápadu či z rôznych kútov Kanady. Ale nie o tomto som chcela primárne písať...Chcela som sa s vami podeliť o dojmy z jednej poviedky. Tá nesie názov The Last Time We Had Sexual Intercourse (Keď sme to robili naposledy) a jej autorkou je Poľka Jowita Bydlowska, ktorá v súčasnosti žije v Toronte a je spisovateľkou na plný úväzok.
Čím ma samotný príbeh zaujal? Povedzme si na rovinu, že už názov vo mne vzbudil zvedavosť. Po niekoľkých vetách som pochopila, že sex bude mať v príbehu dôležité miesto, nebude však jeho doménou. Nie je to žiadnych Päťdesiat odtieňov sivej, ktoré sú doslova nasiaknuté sexom, hoci podobnosť medzi príbehmi možno badať v úlohe rozprávača, ktorým je tiež ženská hlavná postava. Jowita Bydlowska nám však jej meno odmieta prezradiť. Vieme len to, že sa nedávno rozviedla a bývalý manžel Vic stále chodí do jej nového bytu pod zámienkou, že nosí synovi Henrymu potrebné vybavenie do detskej izby. Spočiatku sa zdá, že sa jej to protiví, až kým z nej nevylezie, že jej chýba a že sa jej o ňom často sníva. Dejová línia je veľmi komplikovaná, raz je čitateľ v prítomnosti, a ani nevie ako, skĺzne do minulosti, z ktorej sa dozvedá zaujímavé fakty o manželstve bývalých partnerov, hlavne o správaní sa muža k hlavnej hrdinke na verejnosti, o jeho majetníckom prístupe a o tom, ako napokon vzdala všetky pokusy presvedčiť ostatných naokolo, že nie je len vagína na vysokých opätkoch. K sexu sa dostávame v druhej časti príbehu, keď vyjde najavo, že hlavná hrdinka bez zábran spáva s bývalým manželom, hoci jej bol častokrát neverný, dokonca sa jej to páči väčšmi ako v manželskom zväzku.
Dej je okorenený jej sexuálnymi fantáziami, skvelým hnacím motorom sú však aj exkurzy do jej mysle, v ktorých sa postupne rozpamätáva, že muž, s ktorým spáva, už ani zďaleka nie je tým, do ktorého sa tak bezhlavo zamilovala, začína pochybovať, myslí na to, ako sa svojím konaním točí v bludnom kruhu, keď si stále nahovára, že sa v jej živote nič nezmenilo.
Vyvrcholenie je prekvapivé. V snahe odpútať sa od partnera, požiada ho, aby jej dal facku. Nie však obyčajnú, ale najsilnejšiu, akú dokáže. Ten jej prosbe vyhovie, čo má za následok, že už k sebe nikdy nenájdu cestu späť.
Túto poviedku hodnotím pozitívne, autorka na tak malom kúsku priestoru, ktorý sa jej ponúkal, dokázala naplno využiť svoje spisovateľské majstrovstvo a zaujať čitateľa. Príbehu dávam štyri hviezdičky z piatich.
Poznámka autorky blogu: Názov diela som vytvorila sama, slovenský preklad ešte nevyšiel