Všade samé korytnačky: recenzia

Autor: Lucia Gaálová | 19.8.2018 o 19:13 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  498x

Dám jej ešte jednu šancu? Zaujme ma tento raz natoľko, že ju konečne prelúskam celú? Aj takúto dilemu som riešila pri čítaní knihy Všade samé korytnačky.

Musím priznať, že sa mi nestáva často, že by som z knihy prečítala pár strán a vrátila ju na poličku s tým, že sa k nej vrátim, keď na to bude vhodnejší čas, lebo teraz ju jednoducho nie som schopná prečítať. Pri Turtles All the Way Down od amerického spisovateľa Johna Greena, ktorá vyšla v októbri 2017 vo vydavateľstve Penguin Random House a na slovenský trh sa dostala vďaka prekladateľke Diane Ghaniovej a vydavateľstvu Ikar v apríli tohto roku, sa mi to stalo až dvakrát! Aj napriek tomu som ju včera do tretice chytila do rúk, a dnes popoludní som ju napokon dočítala!

Za môj vlažný prístup k dielu zrejme môže pomerne nudný začiatok. Hoci som sa hneď dozvedela, že hlavná hrdinka sa volá Aza Holmesová a jej najlepšou kamarátkou je Daisy Ramirezová, s ktorou navštevujú strednú školu White River High School v meste Indianopolis v štáte Indiana, akosi mi chýbal hlbší záber do vnútorného sveta Azy, na základe ktorého by so si hneď od začiatku o nej vytvorila obraz. Celý úvod sa točil iba okolo odmeny stotisíc dolárov, ktorú by získal ten, kto by polícii poskytne akékoľvek informácie o miliardárovi Russellovi Pickettovi, ktorý záhadne zmizol. Sem-tam sa síce objavilo pár Aziných myšlienkových pochodov o tom, že sa určite nakazila baktériou Clostridium difficile, ktorá postihuje tráviaci trakt a o tom, že si stále musí rýpať nechtom do prostredníka, až tam má ranu, tie však veľmi nedávali zmysel. Až po ďalších stranách som prišla na to, že Aza trpí obsesivno-kompulzívnou poruchou, ktorá sa prejavuje nutkavými myšlienkami niečo urobiť bez ohľadu na to, že je to hlúposť a vedomie človeka s touto chorobou sa s ním nepekne zahráva, keď mu predostiera iracionálne scenáre. Tak si aj Aza myslí, že sa v jej črevách uhniezdila nejaká baktéria...Podľa môjho názoru mohol Green s touto informáciou vyrukovať hneď na začiatku. Dej by to neoslabilo, naopak, zdal by sa  logickejší.

Mužskou hlavnou postavou je Pickettov syn Davis, s ktorým sa Aza spoznala v letnom tábore pre deti, ktoré prišli o jedného z rodičov. U Davisa som tiež najprv nevedela odhadnúť jeho pravú tvár. Najprv pôsobil ako rozmaznané decko zbohatlíka, ktoré nie je veľmi naklonené s niekým sa kamarátiť. Až po čase som prišla na to, že je to milý, vnímavý, pozorný a citlivý chalan, ktorý to nemá až také ľahké, ako by sa mohlo zdať, keď sa musí starať o mladšieho brata Noaha a nahrádzať mu tak strateného otca.Davisove skutočné pocity sa dajú vyčítať jedine z jeho blogu, lebo priamo len málokedy odpovie na položenú otázku, čo mi však neprekážalo. 

Po rozpačitom začiatku na scénu opäť prišiel starý dobrý Green a rozbalil to naplno. Vďaka veľmi detailným opisom Aziného zhoršujúceho sa stavu, ktoré ju doviedli až do nemocnice, som sa s ňou mohla dokonale zžiť, doplnené novými informáciami o zmiznutí Picketta, posúvali dej míľovými krokmi. 

V závere Aza s Daisy nečakane odhalia, že Pickett je mŕtvy. Treba podoknúť, že Green tu nechal priestor svojím čitateľom, aby sa sami rozhodli, či umrel z vlastnej vôle, alebo bol ho niekto zavraždil. Aza podstupuje liečbu u psychiatra a s očakávaniami sa pozerá do budúcnosti.

Musím povedať, že som rada, že som knihe dala ešte jednu šancu. Ukázalo sa, že John Green nezostal nič dlžný svojej povesti skvelého spisovateľa, hoci si mohol odpustiť na môj vkus trochu dlhší úvod do deja. To, že priznal, že sám trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou, a tak vlastne pri tvorbe čerpal z vlastných skúseností a išiel s kožou na trh, je obdivuhodné. Knihe Všade samé korytnačky dávam štyri hviezdičky z piatich.

P.S.: Prečo názov Všade samé korytnačky? Raz jeden vedec viedol prednášku z astronómie, kde vysvetľoval, že Zem je guľatá a obieha okolo Slnka. V hľadisku sa postavila staršia pani, ktorá oponovala, že Zem je plochá a je položená na chrbte obrovskej korytnačky, ktorá stojí na chrbte ďalšej korytnačky, tá na ďalšej, tá zas na ďalšej - až donekonečna. Na základe tohto príbehu autor vytvoril paralelu s Azinými psychickými stavmi a myšlienkovými pochodmi, ktoré, podobne ako korytnačky, nemali konca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maiga: Kosík bol po prepustení u nás na návšteve

Ibrahim Maiga v Mali Kosíkovi pomáhal.

KULTÚRA

Gott už nie je boh. Česi si za celebritu storočia vybrali Sagana

Slovenský športovec porazil zástup českých umelcov.


Už ste čítali?